Cesta Manikaran - Tosh

V Manikarane sme sa zobudili do slnecneho rana, okupali sme sa v kupeloch a dali sme si caj (indicky caj je asi 1dcl tekutiny - je to silny caj s mliekom a dost sladky). Tam sme sa rozlucili s ceskym parom, Saso dostal od nich ruksak a isli sme na indicke ranajky. Po ranajkach sme sa isli pobalit s isli sme na autobus. Cestou sme urobili maly nakup a dali veci do cistiarne asi takym sposobom, ze sme ich polozili na pult a nikto nechodil, tak sme odisli. Saso povedal, ze za 2 tyzdne si po tie veci prideme. Verim, ze nam ich daju :). Cestou sme chceli chytit taxik, ale zase taxikari vymyslali, tak sme isli na autobus. Nastastie prisiel taxikar, ktory bol Sasov kamos a urobil nam dobru cenu. Cestou nam ukazal jeho dom a pochvalil sa svojim charasom. Po ceste sme videli uzasnu sceneriu - zasnezene kopce, udolie s divotecucou riekou, vysoke stromy; proste nadhera. Cesta bola rozbita, zopar krat mi obuchalo hlavu o auto, az tak to triaslo. Vrchol cestovania bol, ked nam sofer povedal, ze si musime auta vymenit, co spocivalo v tom, ze na uzkej ceste pre 1 auto sme sa zacali otacat. Ostatne auta museli zastat a pozerali na nas, co robime. Tak sme zacali prekladat veci z auta do auta a pokracovali. Po asi 1,5 hodine po rozbitej ceste sme sa dostali do dediny Tosh. V Toshi (asi 2500 m.n.m.) sme vystupili a isli sme k Bloodymu, ktory tu zije a cakal nas s obedom. Bola tu aj Janka zo Slovenska, ktora zije tiez tu v dedine. Ostali sme u Bloodyho na noc a rano sa vydame k Sasovi do Kutly, co je asi 1,5 hod do kopca.