Varanasi vybuch bomby

Varanasi - vybuch bomby (7.12.2010)

Mali sme uz kupene listky na vlak na nasledujuci den. Este som poslal balik na Slovensko a vratil sa na hotel a isli sme na jogu ako kazdy den o 16 tej. Boli sme trochu unaveni, tak sme si zobrali riksu. Hodina jogy nebola najlepsia a este sme sa tam aj zdrzali asi 10 minut. Isiel som ja, Brano a Francie. Francie sa pytala na nejaky druh jogy, tak sme jej chceli ukazat, v ktorej ulici to je. Ako sme isli uzkymi ulickami Old City, zrazu sme poculi vybuch a tlakova vlna poriadne zatriasla starymi budovami (trochu popadala omietka). Hned som vedel, ze ide o vybuch, co som povedal aj nahlas, ale myslel som, ze to bola nejaka propanbutanova flasa, na ktorych sa tu vari. Kedze som videl, ako ich prenasaju a uskladnuju, tak by som sa necudoval, ze jedna obcas buchne. Presli sme asi 10 krokov, ked sa zrazu oproti nam zacali rutit ludia na motorkach, bicykloch, aj peso - v tesnej ulicke to bolo na knap. Iba sme poculi, ako jeden Ind povedal, ze tam vybuchla bomba a ukazal, aby sme isli naspat. Obchodnici hned zacali zatvarat obchody a vypinat elektriku. Kedze Old City je jedno z najstarsich miest na svete, tak sme sa nechceli zamotat v ulickach, lebo je to fakt labyrint, tak sme isli ku Gange. Pocit strachu sme nemali, len ked presla ta tlakova vlna a pozrel som na tie steny starych domov, ako sem-tam omietka pada z nich, tak mi nebolo vsetko jedno. Pri rieke sme videli, ako sa okolie hlavneho ghatu vyprazdnilo a ako ludia odtial utekali prec. Najparadoxnejsie bolo, ze hned vedla, kde to buchlo, pokracovali v ceremonii puja, co ma zaskocilo, lebo som vedel, ze sa muselo stat nieco vazne. Ja som navrhoval, aby sme presli popri rieke, ale stretli sme dvoch Americanov a ti povedali, aby sme tadial radsej nesli. Videli sme, ze na krajnom ghate nesvieti svetlo a bolo tam zopar vojakov, ktori dobehli z blizkeho stanoviska, kde strazia vstup do Golden Temple (vseobecne okolie Golden Temple je strazene nonstop s tazko odetym vojskom), takze sme sa rozhodli, ze nejdeme popri rieke a isli sme smerom na Gaudiu a potom sme si zobrali riksu. Cestou sa k nam pridala jedna Anglicanka, ktora vyzerala dost vystrasene, musela byt velmi blizko. My sme boli asi 200 metrov od vybuchu. Ulice sa zacali vyprazdnovat, obchody vsetky zatvarat a riksi bolo coraz menej. Zobrali sme dve rikse a sli sme na Assi ghat, kde sme byvali a tam sme si dali veceru. Neznama Anglicanka sa odpojila, ze ide hladat nejaku znamu, co s nou byva. Informacie k nam prudili priebezne, ze 6 turistov zranenych a podobne. Prvu sanitku som videl ist asi za 15 minut. Potom behali asi este 2 hodiny. Policajti tiez behali na autoriksach ako blaznivi. S odstupom casu, ked si to uvedomujem, nemal som strach, neprepadli sme panike, ale na druhej strane sme mali velke staste, ked si uvedomim, ze predoslych 7 dni som chodil okolo miest vybuchu v danu dobu a pozeral som na ceremoniu a robil si fotky a rozpraval sa s ludmi. Mozem dakovat ucitelke jogy, ze sme sa zdrzali. Ak by to tak nebolo, asi by sme teraz mali dost velke problemy. Co som sa dopocul od miestnych, nieco taketo sa stalo uz treti krat za posledne tri roky. Pocas mojho pobytu vo Varanasi som vobec nemal pocit, ze by sa nieco take mohlo stat, obzvlast, ked som videl tolko ozbrojenych vojakov.