nedeľa 21. novembra 2010

Jari - Malana

Jari - Malana (zabudnuta dedina)

V Jari sme si zobrali taxik, ktory nas zobral skoro az do dediny Malana. Cesta, na ktorej sme stretavali nakladne auta zo stavby vodnej elektrarne, viedla neuveritelnymi usekmi, castokrat bola vysekana v skalach. Priepasti boli miestami hlboke 500 metrov a vyhlad na lesy a kopce bol nadherny. Ked sme poprosili taxikara, aby nam zastavil, hned zacal balit jointa, aby sa lepsie islo, tak chalani vyskusali. Po asi hodine cesty nas vylozil na ceste a ukazal nam, kadial ist, ze to ma byt 40 minut. Po ceste nas zastavovali ludia, ktori nam stale nukali charas a pytali sa, kolko kil chceme kupit. Dedina Malana je zvlastna v tom, ze tu ziju potomkovia z vojska Alexandra Velkeho a vynimocne je to, ze sa tam cudzinci nesmu dotykat nicoho: domov, ludi, kamenov. Cudzinec domacim nesmie ani nic podat. Ked im chce nieco podat, musi to polozit na zem a oni si to vezmu zo zeme. Na chodniku sa miestni vyhybaju cudzincom. Radsej idu z chodnika dole, ako by sa mali stretnut s cudzincom, je to taky zvlastny pocit. Pred a za dedinou su postavene ubytovne pre cudzincov, v ktorych sa da ubytovat. Tieto ubytovne maju zvacsa ludia z nedalekych miest a na nich sa pravidla voci cudzincom nevztahuju. V strede dediny sme videli tzv. Radu starsich, ktori sedeli na zemi a rozpravali sa. Ked nas videli, ze sa blizime ku kostolu, zacali kricat, aby sme sa nedotykali kostola (pri dotyku zakazanych veci hrozi pokuta 1000 rupii), pretoze ak sa cudzinec niecoho dotkne, musi sa vsetko dotknute poriadne vyumyvat. V minulosti sa to muselo umyvat krvou z koz alebo oviec. Nakoniec sme sa ubytovali nad dedinou s nadhernym vyhladom do dvoch dolin. Ked sme prechadzali dedinou, tak nas domaci sledovali, aby sme sa nicoho nedotkli, sem tam nam niekto ponukal charas a jeden druhemu odovzdavali informacie, ze nic nechceme kupit. Ubytovanie tu bolo velmi skromne a strava taktiez, takze sme tu zostali iba jeden den a vydali sme sa dole peso strmim klesanim. Po hodine sme sa zastavili na ceste, kde sme asi pol hodinu cakali na taxik, o ktory sme sa podelili s tromi domacimi. Taxik nas doviezol az do dediny Jari, kde sme nasadli na autobus do Manikaranu.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára