India

India - Gorakpur
Prechod z Nepalu do Indie bol velmi zabavny. Autobus nas vylozil pred hranicou. Vyzeralo to ako velke trhovisko, vsade vela obchodikov, plno ludi a iba zavora, pri ktorej stala vojacka. Naznacovala, ze to je asi miesto, kde konci krajina. Zo vsetkych stran ma volali, aby som si tam vymenil peniaze. Ako som si vykracoval, zrazu z jedneho obchodu vybehol indicky colnik a ze chce vidiet pas. Dal som mu ho a on vravi, ze potrebujem vystupne viza z Nepalu a poslal ma naspat, ze si mam ist po ne. Tak som isiel naspat po vystupnu peciatku. Nepalcov a Indov nezastavuju, ti si prechadzaju v pohode, iba obcas niekomu nazru do tasky a ide sa dalej. Neviem si predstavit, ze by kazdy mal mat pas a dostavat do neho peciatku; to by boli asi stvorkilometrove rady ludi z kazdej strany. Takze na nepalskej strane mi dali vystupnu peciatku a isiel som naspat do Indie. Kedze som uz vedel, v ktorom obchode sedia colnici, tak som tam prisiel a vyplnil tlacivo. Colnik ma este upozornil, aby som si dal pozor na veci, aby mi ich nikto neukradol. Colnici boli v civiloch a len tak sa ponevierali. Mali bokom odstaveneho asi thajskeho mnicha, ktory mal zrejme problem s vizami, takze nieco si vysvetlovali, akoze velky problem. Mnich zpod rucha vylozil hrst bankoviek, hodil ich na stol a sup uz boli v sufliku a colnik ho nechal s usmevom ist. Ja som v Bratislave ziadal o dvojvstupove viza, ale dostal som ich tak, ze mi dali jednovstupove a potom to prepisali, ze su dvojvstupove a dali tam podpis. To sa nepozdavalo mojmu colnikovi, tak sa isiel za sefom opytat, co s tym. Sef asi vedel citat a bolo to tam po anglicky, sice rukou napisane, ze to plati na 2 vstupy, takze ma nechali ist. Na indickej strane bolo vidiet rozdiel oproti Nepalu. Dotieravi obchodnici, auta a motorky trubia vsade a na vsetko. Na hranici som nasadol na autobus do Gorakpuru. Cesta bola v pohode, len s tym, ze autobusar stale strasne hlasno trubil. Trubil na vsetko - na zvierata na ceste, na auta, co sa rutili v protismere, na motorky, co predbiehal a aj na ludi, aby naskocili do nasho busu, aby zarobil co najviac. Takze za minutu zatrubil asi 20 - 30 krat. Do Gorakpuru sme prisli okolo 18 hodiny a mne zostalo este 5 hodin do odchodu mojho nocneho vlaku do Varanasi. Gorakpur nie je najbezpecnejsie mesto a vyzera velmi zle, neodporucam nikomu sa tam zdrzat dlho. Najedol som sa a isiel som na stanicu, kde plno ludi uz unavene cakalo (lezalo alebo spalo na zemi). Ked zverejnili, kam pride moj vlak, isiel som na peron. Prisiel jeden mlady Nemec, ze konecne vidi niekoho bieleho a moze sa porozpravat.  Okolo ludi, co spali na zemi, behalo zopar hlodavcov. Ked prisiel vlak, radsej sme odisli najst si miesto. Ja som mal prvu triedu, takze to bola pohoda oproti ostatnym. V kupe som bol s cinskym parom a jednym Indom. Rano sme sa zobudili vo Varanasi.