Varanasi

Varanasi

Ked sme rano vystupili z vlaku, bol som pripraveny na ten najtvrdsi a najhorsi hassle taxikarov a riksarov. Hned nas obklucili. Ti dvaja Cinania boli v soku, co sa deje. Peso sme vysli zo stanice, lebo tam sa na nas vrhali ako supy na zdochliny. Na ulici sme po chvili zjednali riksu k hlavnym ghatom, kde sme si chceli najst hotel. Vo Varanasi je to fakt preludnene, proste vsade ludia a tlacenica. Kedze som mal ruksak na chrbte, tak vsetci, ktori vedeli trochu anglicky, ponukali riksu, hotel, restauraciu a podobne veci, samozrejme za astronomicke ceny. Dal som sa do reci s jednym dohadzovacom, vravel, ze ma izbu za 250 rupii, tak som siel s nim, po 5 minutach chodze sme boli v hoteli a recepcny mi povedal, ze maju izby od 750 do 2000 rupii, tak som chlapcom povedal, ze takyto podvod je primitivny a ze to mozu skusat na niekoho ineho. A s usmevom som odisiel. Rozhodol som sa, ze uz nesmiem nikomu naletiet. V starom Varanasi to bolo fakt rusne, tak som sa vybral na juh. Cestou som si pozrel vsetky ghaty a hlavne zivot, co sa odohrava pri posvatnej rieke Ganga. Ludia sa tam chodia kupat, hned vedla peru pradlo a vedla nich hadzu popol do rieky. Co vyzera asi tak, ze popol mrtveho plava na hladine a ide k tomu, co perie pradlo v nie najcistejsej vode a on pusti do vody trochu saponatov a potom sa ludia v tom kupu. Kedze sa jedna hlavne o duchovnu ocistu, ludom to je jedno. Proste ina kultura. Popri ghatoch vidiet, ako sa tam pasu kravy na schodoch, taktiez je tam vela koz, psov, nejake kacice a sliepky. Toto vsetko sa deje na nabrezi pri ghatoch, kde su kaviarne a restauracie, samozrejme v indickom style s dobrou kuchynou. Ludia si na schodoch susia oprate pradlo, taktiez tam susia kravsky trus na kurenie. Proste pri rieke to stale zije. Nakoniec som si nasiel ubytovanie v kludnejsej casti Assi ghat, kde nebol taky hluk. Ale ludi bolo vsade vela. Kedze sme sa s Branom dohodli, ze ho budem cakat vo Varanasi, mal som kopec casu. V okoli Assi ghatu bolo zopar dobrych restauracii aj s europskou kuchynou a kopec poulicnych stankov s drobnym obcerstvenim. V centre mesta som si nasiel skolu jogy doporucenu Lonely Planet, tak som sa tam prihlasil. Takze som mal o program postarane. Tri dni, kym som cakal na Brana, ubehli velmi rychlo. Chodil som popri rieke po ghatoch, fotil a natacal a kochal sa roznorodostou farieb, budov, siat, zvierat. Ked som sa vraciaval z jogy, tak kazdy vecer bol slavnostny ceremonial - davanie puja (pudza). Je to vlastne hinduisticky obrad, tuto pudju davaju rieke Ganga, aspon tak mi to vysvetlili domaci. Prebiehalo to asi tak, ze na dvoch hlavnych ghatoch boli podia, na ktorych muzi obleceni v oranzovych kostymoch tancovali, modlili sa a robili pozy s ohnom a svietnikmi. Zo zadnej strany sa modlili miestni ludia a turisti si to fotili. Kedze islo o modlenie sa k rieke Ganga, vacsinou boli vsetci otoceni k rieke. Na rieke boli zaparkovane lodky s turistami a miestnymi, ktori to sledovali z vody. Ti taktiez pustali dole vodou zapalene sviecky s kvetmi, co bolo v tej tme velmi pekne. Tento ceremonial trval asi hodinu a to kazdy den. Dalej vytvorili na rieke plavajuce podium, na ktorom vystupovali deti s divadelnym predstavenim. O par ghatov dalej zase palili tela mrtvol a cele rodiny pozerali, ako horia tela ich pozostalych. Proste zazitky plne kontrastov pre ludi zo zapadu. Pre mna sa to uz po 3 dnoch stalo rutinou, kedze som to denne absolvoval aj styri krat. Brano prisiel po 3 dnoch a rozpraval zazitky z cesty z Nepalu a ja mu zase moje, ako kde bolo. Bavili sme sa, co dalej, kam ist a kedy. Kedze sme si zvykli na ten chaos, tak sa nam aj zapacilo a rozhodli sme sa tu zostat 4 dni. Chodili sme na jogu a vychutnavali si restauracie a zivot pri Gange.